Posledná večera na Titaniku – čo si hostia dopriali pred smrťou?
Keď bol po 70 rokoch od katastrofy v Atlantiku v hĺbke 4000 metrov objavený vrak Titaniku, zachytili kamery robotov morské dno pokryté tisíckami kusov riadu všetkého druhu. Nie je divu, veď s celou loďou totiž zmizlo pod hladinu 3000 šálok na bujón, 1500 brúsených tanierov, 1200 čajových konvíc, 5500 zmrzlinových misek, 1000 kusov vidličiek na ustrice alebo 300 klieští na orechy a 100 nožov na grepy. Vtedajším cestujúcim na najluxusnejšom zaoceánskom parníku skrátka nesmelo nič chýbať…
Armáda kuchárov a čašníkov
Pýcha britského obchodného loďstva vyplávala z anglického prístavu Southampton 12.30 hod. v stredu 10. apríla 1912. Na svojej palube hostila 57 milionárov. O nich a aj ďalších pasažierov v 2. a 3. triede sa starala celá armáda hotelového sektora – 494 ľudí. Čašníci, barmani, lodní kuchári, pekári, mäsiari a ďalší , ktorí predstavovali viac ako polovicu z celej posádky. Každá trieda mala na Titaniku vlastnú kuchyňu a jedáleň, ktorá susedila s fajčiarskymi salónikmi (vyhradenými len pre mužov), kaviarňami a spoločenskými miestnosťami. Jedna zo 16 vodotesných komôr, rozdelených v podpalubí, slúžila ako veľký mraziaci box. V ňom sa nachádzali tony potravín – od tých základných až po vybrané lahôdky, schopné úplne uspokojiť aj tie najmlsnejšie jazýčky. S pasažiermi tak na Titaniku cestuje 34 019 kg čerstvého mäsa, 4990 kg čerstvých rýb, 11 340 kg hydiny a zveriny, 1134 kg údenín, 800 zväzkov čerstvej špargle, 40 000 čerstvých vajec aj 6819 litrov mlieka.
K najváženejšiemu cestujúcemu na palube Titaniku, patril najbohatší muž Ameriky, 47 ročný John Jacob Astor. Osobný majetok tohoto, aj postavou veľkého muža sa odhaduje na 150 miliónov dolárov, čo v tej dobe zodpovedalo 30 miliónom anglických libier. Zo svojho majetku by si tak mohol dovoliť postaviť aj 20 Titanikov. Okrem Astora tu stoluje aj predstaviteľ americkej uhlobarónskej dynastie Benjamin Guggenheim, podnikateľ a bankár Isidor Straus, syn amerického električkového magnáta George Widenera alebo divadelník Henry Burkhardt a tlačový magnát Henry Sleeper Harper. K najočakávanejším zážitkom počas plavby patrili chvíle stravovania, ktoré boli považované za významné spoločenské udalosti. Páry z 1. triedy kráčali na večeru v smokingoch a drahých róbach po širokom tzv. veľkom schodišti. Na jeho čele stáli legendárne hodiny zdobené bronzovými postavami Cti a Slávy, korunujúc Čas. Nad ním sa týčila impozantná sklenená kupola s kovovými výstuhami, tvarovanými do symetrických obrazov.
Osem a viac chodov
Jedáleň 1. triedy na Titaniku bola vôbec najväčšou lodnou miestnosťou svojej doby. Na palube zaberala 34 metrov z dĺžky lode (celkom parník meral 260 m) a ponúkala miesto pri stole pre 532 hostí . Mala tvarovaný strop, biele obloženie a dekorovaná bola v štýle doby, v ktorej vládol anglický kráľ Jakub I. (1566–1625). Po stranách miestnosti boli výklenky, v ktorých obedovali alebo večerali v polosúkromí rodiny či menšie spoločnosti. Večera bola servírovaná ôsmymi aj viac chodmi. Ako prvé sa podávali rôzne predjedlá a ustrice. Menu ponúkalo najvyberanejšie špeciality ako Consommé Oľga (teľací vývar ozdobený jeseterom), losos zdobený uhorkou s holandskou omáčkou, steaky mignon Lili (s husacou pečeňou, srdiečkami artičokov a hľuzoviek), jahňacie v mätovej omáčke, mrkvová kaša, pečené holúbä na žeruche s chladnou špargľovou omáčkou alebo paštéta z husacích pečení. Ako dezert sa servírovali broskyne v želatíne s likérom Chartreuse a puding Waldorf.
Perlou všetkých jedální na Titaniku bola francúzska reštaurácia, zariadená v štýle Ľudovíta XVI. (1754–1793), kde najmlsnejší hostia hodovali “à la carte” – teda si mohli vyberať z menu. Pokrmy sa ale v tejto jedálni museli platiť, neboli v cene lodného lístka ako v iných jedálňach.A to lístok do prvej triedy stál 900 liber, čo by sa dnes rovnalo približne 40 000 korunám a hostí tu pozorne obsluhovali čašníci nepretržite od 8.00 do 23.00 hodiny.
Naposledy dobrú chuť!
Manželia Widenerovci vo francúzskej reštaurácii 14. apríla od 19. hodiny usporiadali večeru na počesť kapitána Titaniku Edwarda Johna Smitha. Hostia okrem kapitána boli manželia Thayerovci, milionár William Carter so ženou a major Archibald Butt, vojenský pobočník vtedajšieho úradujúceho amerického prezidenta Williama Howarda Tafta. Zatiaľ čo všetci vyjadrovali spokojnosť nad priebehom plavby, pred ich zrakom tíško prechádzali dobroty ako avokádo s krevetami a pstruhom, špargľový krém s kuracím mäsom, lososová majonéza, kura Maryland či sviečkové rezy Opera…
Niekoľko chvíľ po poslednej večeri, keď hodiny ukazovali 23.40, narazí Titanic na obrovskú ľadovú kryhu. Vo vodách južne od Newfoundlandu 15. apríla o 2.20 „nepotopiteľný“ parník nenávratne klesá ku dnu…